Pandémia COVID-19 nás prinútila prehodnotiť, ako a kde by sme mali žiť. Potrebujeme toľko parkovísk, letísk alebo dovolenkových rezortov, koľko sme si kedysi mysleli? Radšej by sme žili v kompaktných mestách s možnosťou pešieho prechodu, malomestských komunitách s dochádzaním alebo rozptýlených mestských regiónoch s priestrannými domami a záhradami? Rozhodnutia, ktoré dnes prijímame v súvislosti s rozvojom miest a využívaním pôdy, ovplyvnia naše fyzické životné prostredie na ďalšie desaťročia alebo dokonca storočia. A vzhľadom na to, že konverzia využívania pôdy je sociálne determinovaná – je to koniec koncov výsledok vedomých rozhodnutí, ktoré prijímajú ľudské bytosti – je to tiež niečo, čo môže byť ovplyvnené vedomými ľudskými zásahmi. Na politikách a postupoch záleží. Teraz je čas konať.

Toto okno príležitostí sa pripravuje na dlhý čas. V posledných rokoch sme boli svedkami niekoľkých štúdií na vysokej úrovni o rozširovaní miest (EEA & FOEN, 2016; OECD, 2018) a politických iniciatív EÚ (European Commission, 2011, 2012; European Commission & Joint Commission Resources, 2019; Urban Agenda, 2018). Vyhlásenie klimatickej núdze Európskym parlamentom v novembri 2019 možno považovať za ďalší dôvod na urýchlenie plánovacieho úsilia, ktoré sa zaoberá cieľmi udržateľnosti využívania pôdy (European Parliament, 2019). EÚ však nemôže urobiť viac. Sú to najmä vnútroštátne systémy územného riadenia a územného plánovania, ktoré riadia alebo sa pokúšajú riadiť využívanie pôdy prostredníctvom rôznych politických zásahov a s rôznou mierou úspešnosti. Vzhľadom na to, že tieto zásahy sa v rôznych vnútroštátnych kontextoch zakrývajú rôznymi spôsobmi, slúžia rozdielnym cieľom a vykonávajú sa na rôznych úrovniach rozsahu, kontext európskej politiky je veľmi heterogénny a roztrieštený (Couch et al., 2008). Ak chce Európa podporovať udržateľnú urbanizáciu a využívanie pôdy vo svojich regiónoch, je potrebné lepšie pochopiť, ako k tomu dochádza a aké zásahy môžu účinne zmeniť prevládajúce postupy v oblasti rozvoja pôdy.

Hlavným cieľom projektu ESPON SUPER je predložiť tieto dôkazy a poskytnúť odporúčania, ako je možné podporovať udržateľné využívanie pôdy a ako možno predchádzať neudržateľnej urbanizácii, ako ju obmedziť a/alebo kompenzovať v Európe, jej mestách a regiónoch. Konkrétne:
• poskytuje koncepčný rámec na pochopenie urbanizácie a dynamiky využívania pôdy;
• zhromažďuje a analyzuje dôkazy o urbanizácii a rozvoji využívania pôdy v priestore ESPON v období rokov 2000 – 2018;
• zhromažďuje a analyzuje dôkazy o politických zásahoch vrátane politík EÚ a ich relatívnej úspešnosti a udržateľnosti;
• prostredníctvom prípadových štúdií zhromažďuje a analyzuje dôkazy o tom, ako zásahy ovplyvňujú postupy využívania pôdy v rámci širokej rôznorodosti územných súvislostí;
• načrtáva komplexný rámec hodnotenia trvalej udržateľnosti a uplatňuje ho na tri scenáre urbanizácie do roku 2050 (kompaktný, polycentrický a rozptylový).

Táto súhrnná správa spája dôkazy zhromaždené v projekte SUPER tak, že poskytuje závery a odporúčania pre subjekty prijímajúce rozhodnutia (politikov), tvorcov politík (úradníkov) a ďalších odborníkov zapojených do urbanizácie a rozhodovaní o využívaní pôdy.